...nám bude patriť slnko, aj vesmír bude náš. My vezmeme do rúk šťastie, aby sme ho mohli rozdávať. Postoj, chvíľa, ... si krásna. V deťoch je zakorenená túžba po poznaní, po hľadaní odpovedí. Stoja pred nami absolventi našej školy. Sú to mladí ľudia plní snov, plní očakávaní. Lúčia sa so školou, ktorá im deväť rokov bola druhým domovom. Nedávno ich prijali na stredné školy a čoskoro dajú zbohom detstvu a školským laviciam. Čas je  rieka nášho života. Kniha budúcnosti leží pred nimi. Jej stránky sú čisté, biele, čakajú na ich skutky, ktorými ju popíšu. Aby z nej raz nemuseli stránky trhať, mali by myslieť na svoje city a túžby, na ľudské porozumenie. Ale roky sa zastaviť nedajú  ani vrátiť späť. Vrátiť sa možno len v pekných spomienkach.

Je čas rozlúčiť sa a poďakovať. Dorástli ste. Keď teraz rozopnete svoje krídla a pôjdete dobývať svet, vy budete v našich myšlienkach a srdciach. Lebo ako sa nezabúda na prvé lásky, tak sa nezabúda na žiakov i učiteľov.  Nech je naša škola pre vás studnicou milých spomienok, časom dobrých priateľov a kompasom detstva!