Valentin Haüy sa narodil 13.11.1745 v Paríži. Bol zakladateľom prvej známej školy pre ľudí s poškodeným zrakom. Aj preto sa tento deň pripomína ako Medzinárodný deň nevidiacich. Jeho školu navštevoval aj Louis Braille, ktorý zjednodušil a zdokonalil slepecké písmo, ktoré sa dodnes používa na celom svete.
Ak sa chceš niečo naučiť, musíš čítať, počúvať a pozerať sa. Ak chceš niečo pochopiť, musíš si to vyskúšať. To bolo laitmotívom dnešného dňa v 4. A triede. Je ťažké predstaviť si vykonávať niektoré bežné denné činnosti bez použitia zraku. Vtedy sa musíme spoľahnúť na ďalšie naše zmysly, pomocou ktorých môžeme rozlúštiť informácie o okolitom svete a predmetoch, ktoré sa v ňom nachádzajú. Počas dnešného vyučovania sme si vyskúšali niekoľko každodenných činností z nášho školského života.
Cez oči sme si dali bielu šatku a pustili sme sa do prekonávania prekážok. Vyberali sme pomôcky zo školskej tašky, pomocou paličky sme hľadali cestu pomedzi lavice v triede, stavali sme z kociek jednoduché stavby, rozoznávali sme podľa vône rôzne druhy korenín a veru nebolo to jednoduché. Chvíľu sme si zvykali na nové podmienky, no napokon sa nám podarilo všetko zvládnuť, hoci nám to niekedy trvalo dlho. Na školskom dopravnom ihrisku sme si so šatkami vyskúšali pohyb v neznámom prostredí a vyskúšali sme si aj pomoc nevidiacemu človeku.
Všetkých nás potom zaujal v triede dokument o Braillovom písme pre nevidiacich, aj o vodiacich psíkoch, ktoré sú pre nevidiacich priateľmi, oporou a vlastne aj ich náhradnými očami.
A čo v nás dnešný deň zanechal? Je to poznanie, že skutočnú dôležitosť niektorých vecí spoznáme až vtedy, keď ich stratíme. Preto buďme pozornejší k svojmu okoliu a všímajme si viac či niekto v našom okolí nepotrebuje podať pomocnú ruku.
Je mnoho príbehov nevidiacich ľudí, ktorí neplačú nad sebou, avšak snahou a vytrvalosťou hľadajú cestu k svojmu šťastiu. Možno vedia, že Antoine de Saint-EXUPÉRY kedysi dávno povedal: Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.