Kúzelnou paličkou je jeho pero,
čaruje slovíčkom hravo a skvelo.
Do rýmov splieta vetičky krásne,
Na bielom papieri vykúzli básne.
Kto je to?
Vieme, hádanka je to ľahká, no čarovanie básnika je naozaj poriadna fuška. My to vieme, pretože sme si vyskúšali byť spisovateľom na vlastnej koži, či presnejšie, vlastnou hlavou, vlastným perom, vo vlastnej písanke. Napísať básničku je veru drina. Vymyslieť jej meno nie je až taká námaha, ale hľadať tie správne slovíčka do rýmov, to už poriadne zamestná mozgové závity. Ľahké je to iba vtedy, keď človeka kopne básnická múza, alebo keď má básnické črevo. Najdôležitejšie však je, aby si vašu básničku niekto vypočul. My, žiaci 3.A, sme nabrali odvahu a rozhodli sme sa svoje výtvory prezentovať pri návšteve mestskej knižnice. Pani riaditeľka nás srdečne privítala a hneď nám prevetrala hlávky zmesou najrôznejších hádaniek, pri niektorých sme sa veru museli poriadne zamyslieť. Po takomto rozcvičení prišli na rad naše výtvory, každý predniesol svoju básničku. Nahlas, smelo a bez trémy a o potlesk nebola núdza. Niektorí malí autori sa rozpačito usmievali, niektorí sa červenali. Keď sme už boli v knižnici, prečítali sme si spoločne krásny príbeh o priateľstve, potom sme si vymenili knihy, ktoré sme už prečítali za nové. Tí, ktorí ešte nemali čitateľský preukaz si ho založili a požičali si prvú knihu. Za našu návštevu sme dostali malú sladkú odmenu od pracovníčok knižnice. Bola to super akcia. Po dnešnom dni už viac ľudí vie, že v 3.A v ZŠ E. Lániho sú nadaní malí básnici.