Viete čo je kalamár alebo fertucha? Nič si z toho nerobte! Niektoré slovíčka sa už vytratili z našej reči, iné v nej pretrvávajú a určite tu s nami ostanú veľmi dlhý čas. Takým je aj slovíčko ĎAKUJEM.
Október nám každoročne pripomína, že úcta k starším si zaslúži byť pripomínaná neustále. Našimi najbližšími staršími sú naše staré mamy, starí otcovia či babky a dedkovia. V 3. A sa dnes žiaci, na hodine slovenského jazyka, zamysleli, za čo by mohli poďakovať svojim starým rodičom. Ich dedkovia a babky na nich hľadeli z prinesených fotiek a pomáhali im hľadať slová, tvoriť vety a ukladať ich do ďakovného pozdravu. A za čo deti ďakovali? Za to, že majú babku, dedka, že sa o nich starajú, že ich ľúbia, pomáhajú, že vďaka nim majú svojho otca a svoju mamu. Svojim babičkám ďakovali aj za božteky, za objatia, za lásku, za najlepšie koláče na celom svete či chutné palacinky, chrumkavé podlesníky, za poučné knihy a super hračky. Dedkom ďakovali ich vnúčatá za jarmočné darčeky, za výlety vlakom, za prechádzky lesom, za všakovaké múdrosti, za pomoc a dobré rady, ale aj smiech, zábavu, vtipy a srandy, ktoré s nimi zažívajú. A spoločne im odkazujú, že starých rodičov majú veľmi radi, dokonca mnohí vraj radšej ako svoje mobily. Po úmornom premýšľaní a namáhavom písaní si tretiaci oddýchli pri Rozprávke od babičky.
A čo vy? Kedy ste naposledy poďakovali svojim starým rodičom či blízkym za niečo, čo pre vás urobili? Už sa nepamätáte? Tak sa poponáhľajte svoju zábudlivosť napraviť, dnes to ešte stihnete, lebo zajtra už môže byť neskoro...