V roku 1969 bol v Tokiu vyhlásený 9. október za Svetový deň pošty.
Ľudia od nepamäti potrebovali spolu komunikovať a posielať si správy. Najskôr ich doručovali poslovia, potom holuby a dnes sú to poštári a poštárky. Nie je to jednoduchá práca. Každý deň je potrebné rozniesť množstvo listov, pohľadníc, peňazí a iných zásielok. Aj keď mnohé listy sa dnes posielajú cez internet, poštárov a poštárky stále potrebujeme. Knihu, bicykel či nový televízor si cez internet vieme objednať, ale doručiť nám ho musí kuriér, teda poštár.
Preto sme sa v 1.B rozhodli pripomenúť si Svetový deň pošty na hodine prvouky rozmanitými aktivitami.
Od pani učiteľky sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých informácií. Dôležité správy si ľudia spočiatku odovzdávali ohňovými a dymovými signálmi, zvukmi trúb, píšťal a bubnov. Po zrodení písma bolo rýchle odovzdávanie písaných správ nevyhnutné pre fungovanie štátu. Správy sa dopravovali pomocou bežcov a jazdcov na koni. Budovali sa prvé poštové stanice, medzi ktorými premávali poštové koče. Začali sa používať poštové schránky, vynašiel sa telegrafný a telefónny prístroj, na listoch sa objavili prvé poštové známky. Poštové zásielky sa začali dopravovať železnicou a aj lietadlami.
A čo si ľudia posielali poštou? Blahoželania k narodeninám, pozdravy k meninám, Vianociam, Veľkej noci, narodeniu dieťatka, ukončeniu štúdia na vysokej škole, ale aj obyčajné listy. Telefón nemal každý a ak chcel príbuzným a známym oznámiť nejakú novinu, musel im napísať list či pohľadnicu. Mnohé pohľadnice boli veľmi krásne a zaujímavé. Niekoľko nám ich pani učiteľka priniesla do triedy ukázať. V rohu každej pohľadnice bol nalepený malý obrázok so zúbkovaným okrajom, poštová známka. Bez nej by veru list ani pohľadnica svojho adresáta nenašli.
Navrhnúť poštovú známku nie je ľahká vec, ale my sme sa nenaľakali a pustili sme sa s chuťou do práce. Na našich poštových známkach sa objavili srdiečka, zvieratká, domy, stromy, ba aj futbalové ihrisko. Všetky sme si ich vystavili na obdiv každému návštevníkovi našej 1.B.
V triede sme dokonca mali aj poštovú schránku. Presne takú, do akej sa hádžu listy a pohľadnice, ktoré chceme niekomu poslať. S radosťou sme si vyskúšali ako sa vkladajú pohľadnice do takejto schránky.
Dnes ľudia na komunikáciu využívajú mail a internet, alebo mobil a SMSky. Avšak napísať rukou list alebo pohľadnicu, nalepiť poštovú známku, napísať správne adresu, to musí byť naozajstný zážitok. Keď sa naučíme všetky písmenká, vyskúšame si to. Napíšeme pozdrav, vložíme ho do obálky, nalepíme známku, nezabudneme na adresu a vhodíme do poštovej schránky.
Ďakujeme všetkým pracovníkom pošty za ich namáhavú prácu!