O učiteľoch sa veľa napísalo a veľa povedalo. Je ťažké poskladať slová do mozaiky tak, aby sa vytvoril nový obraz, iný pohľad, aby sme sa zamysleli  nad niektorými súvislosťami. A práve udalosti uplynulých dní v sebe skrývajú mnoho nových podnetov, objavení, myšlienok. Keď nás poslali na dva týždne domov, málokto predpokladal smer vývoja. Niektorí zostali prekvapení, iní lamentovali, niektorí to nekomentovali. Nikto však netušil, čo nasledujúce dni prinesú. A veru priniesli toho veľa. Ako keď sa rieka vyleje zo svojho koryta a pustí sa iba tak ledabolo po krajine. Žblnkoce, šantí, krúti sa, zvlaží pôdu, vyvracia stromy, no napokon sa opäť vráti tam, kde po stáročia vtláčala svoju stopu. Nás takáto vlna vyniesla z našich tried, žiakov z ich lavíc. Keď sme precitli z prvotného šoku, začali sme zápas s tým, čo sa nám postavilo do cesty. Sústredili sme sa na možnosti, ako sa z tejto situácie dostať, a ak aj nie, ako ju čo najlepšie zvládnuť, majúc na pamäti nielen seba, ale aj svojich blízkych a našich žiakov. Stali sa z nás počítačoví zanietenci, pretože to bol jeden zo spôsobov, ako sa k našim žiakom dostať. Myslím, že v tejto skúške sme zatiaľ obstáli. Hoci nám veľmi chýbajú naši žiaci, ich žiarivé oči, nadšenie, šum triedy pri písomke, ale aj hurhaj na chodbe cez prestávku, istotne niektorým žiakom chýbame aj my.

Nuž si teda k SVIATKU UČITEĽOV 28. 3. želajme to, čo nám je treba pri našej plavbe - hlavne zdravie, trpezlivosť, tvorivé nápady, rúško nech nás dobre chráni, rýchle internetové pripojenie, chápajúcich žiakov, rodičov a hlavne, aby sme sa čo najskôr stretli v našej školičke pod lipou a mohli tak pokračovať cestou výchovy a vzdelávania našich skvelých žiakov.